Heslár SFÚ
Ťapák, Martin, 1926-2015
- Inf. poznámka
- slovenský filmový a televízny režisér, scenárista, herec, tanečník a choreograf
- Dátum narodenia
- 13.10.1926
- Miesto narodenia
- Liesek (Slovensko)
- Dátum úmrtia
- 01.02.2015
- Miesto úmrtia
- Bratislava (Slovensko)
- Krajina
- Slovensko
- Jazyk
- slovenčina
- Pohlavie
- mužské
- Biografická pozn.
- Režisér, scenárista, herec, tanečník a choreograf. Počas štúdia herectva na dramatickom odbore bratislavského konzervatória sa stal elévom v Slovenskom národnom divadle (1945) a v rokoch 1947 - 1951 bol jeho riadnym členom. Ako asistent réžie spolupracoval na divadelných inscenáciách režisérov Jozefa Budského (Smrť Jánošíkova, Marína) a Karola L. Zachara (Rok na dedine). V roku 1950 nastúpil ako režisér a choreograf do SĽUK-u, postavil tance Košík, Bunkošový tanec, Kresák, Spievanky, Priadky, Záletník, Cigánsky tanec, tanečno-pohybovú inscenáciu Ežo Vlkolínsky. Po vzniku VŠMU v Bratislave (1949), rok študoval herectvo, potom divadelnú réžiu u profesora Jána Jamnického a v rokoch 1951 - 1956 vyštudoval choreografiu. Po štúdiu pokračoval ako tanečník, režisér a choreograf v SĽUK-u (1958) a v rokoch 1959 - 1962 ako režisér v pražskej Laterne magike. Ako herec debutoval vo filme už v roku 1948 - Bílá tma (r. F. Čáp), Vlčie diery (r. P. Bielik), Čertova stena (r. V. Wasserman). V roku 1971 sa dostal k réžii svojho prvého hraného filmu pre kiná Nevesta hôľ a v roku 1975 nakrútil jeden z divácky najúspešnejších slovenských filmov - paródiu na zbojnícku tematiku Pacho, hybský zbojník. Okrem filmovej tvorby sa aj politicky angažoval a v roku 1976 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady. Zastával post ústredného riaditeľa Slovenského filmu (1977 - 1980) a v rokoch 1984 - 1985 bol vedúcim 4. tvorivo-výrobnej skupiny. Ako režisér nakrútil aj koprodukčné filmové rozprávky Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982), filmové adaptácie literárnych diel Návrat Jána Petru (1984) podľa románu Emila Dzvoníka Dukáty v naftalíne, Skleníková Venuša (1985) podľa rovnomenného románu Antona Baláža, Kohút nezaspieva (1986) podľa divadelnej hry Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva, Montiho čardáš (1989) podľa rovnomennej poviedky Viliama F. Šikulu a i. V televíznej tvorbe tematicky čerpal predovšetkým zo slovenských ľudových tradícií - Roztrhla sa hudáčkovi struna (1966), Rok na dedine (1967), Lúčka, na ktorej spáva vietor, Môj vienok zelený (oba 1968) a z klasickej i modernej slovenskej literatúry. Nakrútil televízne adaptácie románu Mila Urbana Živý bič (1966), románu Františka Švantnera Malka (1968), poviedok Martina Kukučína Rysavá jalovica (1970), Vianočné oblátky (1977) a Mišo (1979), poviedky Margity Figuli Horali (1974), novely Andreja Chudobu Pustý dvor (1978) a i. V roku 1995 inscenoval v Divadle Andreja Bagara v Nitre divadelný muzikál Pacho sa vracia (autor libreta, réžia), v roku 1999 na Novej scéne v Bratislave divadelnú hru Kubo (autor libreta, réžia). V roku 2007 získal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. V roku 2017 nakrútil jeho syn Marek dokumentárny film pod názvom Martin Ťapák. (autor: R. Šmatláková, 2019)
- Poznámky
- otec herca Mareka Ťapáka
- Ocenenie: Pribinov kríž, I. trieda (2007)
- Zdroj(e) overenia
- EDUS 2 M-Ž. - Bratislava: Veda, 1990. - s. 457-458. (dátum a miesto narodenia)
- www(sk.wikipedia) (dátum a miesto narodenia a úmrtia)
- Katalogizácia
- SFU, 02.07.2003 (rev.09.09.2025)
- Typ hesla
- osobné meno
Filmografický popis
RéžiaVýrobaRok výroby1962KrajinaSlovensko [Československo]Pôvodný nosič(80 min.) : farebný, zvukový ; 35 mmŠtábréžia, námet, scenár, Paľo Bielik; kamera, Vladimír Ješina; hudba, Tibor Andrašovan ; architekt, Ivan Vaníček ; návrhy kostýmov, Ludmila Juriová [Ludmila Purkyňová] ; umeleckí maskéri, Michal Jurkovič, Mária Pohánková [Mária Grandtnerová] ; strih, Maximilián Remeň ; zvuk, Ondrej Polomský ; vedúci výroby, Vladimír Zimmer ; asistent réžie, Sylvia Lacková ; pomocná réžia, Martin Ťapák, Štefan Briestenský ; druhá kamera, Jan Kváča ; asistent kamery, Alfréd Kern ; nahral, Filmový symfonický orchestr Praha ; dirigent, František Belfín ; asistenti architekta, Miloš Kalina, Oľga Ivánková [Oľga Maiová] ; výtvarná spolupráca, Edgar Schmied ; výprava, Milan Tardík ; kostýmy, Štefan Koller, Žofia Králová, Zdena Šukalová ; asistentka strihu, Štefánia Ryšavá ; zvukové efekty, Bohumír Brunclík ; vedúci nakrúcania, Ladislav Ondreička ; zástupcovia vedúceho výroby, Jozef Hacaj st., Boris Jurech ; hlavný osvetľovač, Ambróz Serina ; skript, Helena Tankovičová ; fotograf, Milan Kordoš ; spolupracovali, Karol Boško, Vojtech Brázdovič, Dušan Brodanský, Vincent Fodor, Oskar Havlík, Jozef Hubiňák, Milan Hurtig, Vendelín Jurkovič, Rudolf Klučka, Jozef Košťál, Emília Kovačičová, Tibor Michalčík, Rudolf Mifkovič, J. Nižňanský, J. Škodáček, V. Šutovec, Vlasta Vavrová, Imrich Waczulík, Helena Wongreyová [Helena Mešková]Účinkujúciherci: František Kuchta (Jánošík), Ctibor Filčík (Hrajnoha), Dušan Blaškovič (Surovec), Ondrej Jariabek (Gajdošík), Martin Ťapák (mladý Tomáš Uhorčík), Vojtech Brázdovič (Ilčík, nahovoril Ivan Mistrík), Andrej Bagar (gróf Žurayi), Jozef Kroner (otec Tomáš Uhorčík), Eduard Bindas (Aurel Žurayi), Viliam Záborský (pandúr Zubor), Samuel Adamčík (páter Domanič), Lucia Poppová (Tereza), Jaroslav Rozsíval (otec Jánošík), Magda Lokvencová [Magda Husáková] (matka Jánošíčka), Karol L. Zachar (dedo Michal Jánošík), Vladimír Černý (Jánošík ako dieťa), Zoro Laurinc (mladý Aurel), Eva Jurigová (Tereza ako dieťa), Peter Krivosudský (Ilčík ako dieťa), Marek Ťapák (malé dieťa, Jánošíkov braček), Elena Latečková [Elena Rampáková] (Prepelica), Vilma Jamnická (slepá babka), Milan Jablonský (Béla Dolinayi, nahovoril Slavomír Záhradník), Elena Holéczyová (grófka), Ernest Kostelník (gróf Čert), Anton Michalička (nevoľník), Adam Matejka (ujo Bandura, nahovoril Gustáv Valach), Viliam Polónyi (pandúr), Juraj Šebok (pandúr), Ján Géc (pandúr Suroň), Karol Černík (pandúr), Ernest Pauš (Belko), Ondrej Košut (zbojník), Peter Paška (zbojník Gregor), Slavo Drozd (zbojník Rajčok), Ivan Krivosudský (mních), Štefan Winkler (mních), Karol Skovay (mních), Eugen Senaj (nevoľník), Ľudovít Reiter (nevoľník Likavec), Michal Slivka (učiteľ francúzštiny), Zdeněk Říha (zeman), Rudolf Velický (zeman), Ferdinand Lehotský (zeman), Jozef Kuchár (zeman), Ján Kramár (Zvaroň), Vladimír Kostovič (Michalec), Imrich Strelka (pandúr)Jazykslovenčina, latinčinaAnotáciaPríbeh o legendárnom ľudovom hrdinovi a zbojníkovi Jurovi Jánošíkovi (1688-1713), ktorý zachytáva život na Slovensku koncom 17. a začiatkom 18. storočia.A legendary story of a folk hero Juro Jánošík (1688-1713). The film captures the way of life in Slovakia at the break of 17th and 18th centuries.PH – osobné menoPH – všeobecné (tematické)slovenské hrané filmyPH – druh, žáner, forma
utekajúce deti
lezenie po skalách
orlie hniezda
orly
chytanie vtákov
bitky medzi deťmi
kameňolomy
ťažba kameňa
drábi
zemepáni
koče
bitie bičom
bitie detí
streľba do detí
jazdenie na koňoch
hádzanie kameňmi
detské prísahy
plieskanie bičom
umývanie sa v potoku
kňazi
dediny
drevenice
vyrezávanie do dreva
husi
domové prehliadky
plačúce deti
lúčenia
strihanie vlasov
mnísi
cirkevné školy
študenti a študentky
streľba na holuby
udieranie na gong
kolári
sexuálne obťažovanie
behanie po schodoch
bozky
holé ženské prsia
pády zo schodov
facky
dereše
bitie na dereši
utekajúce ženy
horiace domy
plačúce ženy
smrť v plameňoch
modlenie
väznice
šermovanie mečmi
kostoly
bitky medzi mužmi
pitie z potoka
smrť zastrelením
hádky medzi mužmi
zbojníci
opilci
pitie alkoholu
krčmári a krčmárky
zemanstvo
slepé ženy
krčmy
polonahí muži
prestrelkySlovenská filmová databázaKatalóg SFÚHeslár SFÚ
Heslár SFÚ

