Heslár SFÚ
Ťapák, Martin, 1926-2015
- Inf. poznámka
- slovenský filmový a televízny režisér, scenárista, herec, tanečník a choreograf
- Dátum narodenia
- 13.10.1926
- Miesto narodenia
- Liesek (Slovensko)
- Dátum úmrtia
- 01.02.2015
- Miesto úmrtia
- Bratislava (Slovensko)
- Krajina
- Slovensko
- Jazyk
- slovenčina
- Pohlavie
- mužské
- Biografická pozn.
- Slovenský režisér, scenárista, herec, tanečník a choreograf. Hereckú kariéru začínal v Slovenskom národnom divadle (1945 – 1951). V roku 1950 nastúpil do umeleckého súboru SĽUK, kde ako režisér a choreograf vytvoril tanečné diela Košík, Bunkošový tanec, Kresák, Spievanky, Priadky, Záletník, Cigánsky tanec a tanečno-pohybovú inscenáciu Ežo Vlkolínsky. V rokoch 1951 – 1956 vyštudoval choreografiu na VŠMU v Bratislave. Po skončení štúdia opäť pôsobil v SĽUK-u (1958) a v rokoch 1959 – 1962 ako režisér v pražskej Laterne magike. Ako filmový herec debutoval v roku 1948 v dielach Bílá tma (r. F. Čáp), Vlčie diery (r. P. Bielik) a Čertova stena (r. V. Wasserman). K réžii svojho prvého dlhometrážneho hraného filmu pre kiná Nevesta hôľ sa dostal v roku 1971. O štyri roky neskôr nakrútil divácky najúspešnejšiu slovenskú komédiu a paródiu na zbojnícku tematiku Pacho, hybský zbojník. Okrem filmovej tvorby sa angažoval aj politicky – v roku 1976 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady a v rokoch 1977 – 1980 zastával post ústredného riaditeľa Slovenského filmu. Ako režisér nakrútil koprodukčné filmové rozprávky Plavčík a Vratko a Popolvár najväčší na svete. Známe sú aj jeho adaptácie literárnych a divadelných diel Návrat Jána Petru (podľa románu Emila Dzvoníka Dukáty v naftalíne), Skleníková Venuša (podľa románu Antona Baláža), Kohút nezaspieva (podľa drámy Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva) a Montiho čardáš (podľa poviedky Viliama F. Šikulu). V televíznej tvorbe tematicky čerpal najmä zo slovenských ľudových tradícií (Roztrhla sa hudáčkovi struna, Rok na dedine, Lúčka, na ktorej spáva vietor, Môj vienok zelený) a z klasickej i modernej slovenskej literatúry. Nakrútil televízne adaptácie románu Mila Urbana Živý bič, románu Františka Švantnera Malka, poviedok Martina Kukučína Rysavá jalovica, Vianočné oblátky a Mišo, poviedky Margity Figuli Horali či novely Andreja Chudobu Pustý dvor. Venoval sa aj divadelnej réžii – v Divadle Andreja Bagara v Nitre inscenoval muzikál Pacho sa vracia a na Novej scéne v Bratislave hru Kubo. V roku 2007 mu bolo udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. V roku 2017 nakrútil jeho syn Marek dokumentárny film s názvom Martin Ťapák. (autor: R. Šmatláková, 2026)
- Poznámky
- otec herca Mareka Ťapáka
- Ocenenie: Čestný titul zaslúžilý umelec (udelený v roku 1969)
- Ocenenie: Pamätná medaila a Pozdravný list Mestského výboru KSS v Bratislave pri príležitosti 60. narodenín (odovzdané v roku 1986)
- Ocenenie: Pribinov kríž, I. trieda (2007)
- Zdroj(e) overenia
- EDUS 2 M-Ž. - Bratislava: Veda, 1990. - s. 457-458. (dátum a miesto narodenia)
- www(sk.wikipedia) (dátum a miesto narodenia a úmrtia)
- Katalogizácia
- SFU, 02.07.2003 (rev.03.08.2026)
- Typ hesla
- osobné meno
Slovenská filmová databázaKatalóg SFÚHeslár SFÚ
Heslár SFÚ