Mikroskop [film] (1981)

(2) - fotografie z nakrúcania filmu

(4) - fotografie z filmu

(1) - fotozbierka

(2) - DVD/Blu-ray/VHS

(1) - dok. zložka (filmu)

(1) - dok. zložka (podujatia)

(1) - distribučné listy

(1) - jednotka z archívneho fondu

(2) - články

(3) - filmové kópie (distribučné)

(1) - filmové kópie (konzervačné)

(5) - filmové nosiče (archívne)

Bratislava (Slovensko)

Bratislava (Slovensko) - Internát Juraja Hronca, Hradná reštaurácia

literárny scenár schválený dňa 19640302
výrobný plán a rozpočet schválený dňa 19640707 (generálny rozpočet vypracovaný), 19640721 (rozpočet schválený)
rozpočet v sume 2.837.224, - Kčs
prvý filmovací deň 19640714 (ateliér)
posledný filmovací deň 19641014
pracovná kópia (serviska) schválená dňa 19641027
1. kombinovaná kópia vyhotovená dňa 19641215
1. kombinovaná kópia schválená dňa 19641217
odovzdanie dielav do distribúcie dňa: 19641230
premiéra 19650319 (kino Slovan, Bratislava)
19640306 (prvá pracovná porada)

Satirická kniha poviedok Petra Karvaša Čert nespí (1954) sa stala v roku 1956 námetom pre rovnomennú prvú slovenskú filmovú satiru debutujúcich režisérov Petra Solana a Františka Žáčka. K sfilmovaným poviedkam Smutný káder a Typický prípad z literárneho cyklu Príbehy nenápadného mládenca a k poviedke Veľkorysá kampaň z cyklu Bezúhonné podobizne sa v roku 1964 pridala aj satirická poviedka Barnabáša Kosa vzostup a pád z cyklu V objatí múzy. Na filmovom spracovaní príbehu o trianglistovi symfonického orchestra, ktorý sa nečakane stane jeho riaditeľom začal pracovať už v roku 1954 spolu so spisovateľom Petrom Karvašom český scenárista Ivan Osvald v barrandovskej tvorivej skupine Jiří Šebor – Miloš Kratochvíl. Dramaturgia však nebola spokojná so scenáristickým spracovaním poviedky a v roku 1956 scenár zamietla. V roku 1957 o poviedku prejavili záujem slovenskí filmári - režisér Peter Solan a scenárista Maximilián Nitra. V roku 1958 predložili Umeleckej rade Hraného filmu svoju verziu literárneho scenára. Umelecká rada scenár 11. marca 1958 schválila s požiadavkou dopracovať postavu Barnabáša Kosa a postavu námestníka – manipulátora bez tváre, mena aj bez zodpovednosti. V máji 1958 riaditeľ Hraného filmu Július Jaššo zastavil prípravy na nakrúcanie filmu a namiesto toho zaradil do výrobného plánu film režiséra Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu. Realizáciu filmu Petra Solana podmienil zapracovaním pripomienok Umeleckej rady do technického scenára. K Barnabášovi Kosovi sa však Peter Solan a Peter Karvaš mohli vrátiť až v roku 1964. Novú verziu literárneho scenára s názvom „Kde je Barnabáš Kos?“ napísali tentokrát so scenáristom a dramaturgom Albertom Marenčinom. V marci 1964 bol film Prípad Barnabáš Kos zaradený do výroby v II. tvorivej skupine Ján Mináč - Juraj Král. Film sa nakrúcal v Bratislave od júla do októbra 1964 a celkový rozpočet filmu dosiahol 2.837.224 Kčs. Po filmoch Boxer a smrť (1962) a Tvár v okne (1963) to bola tretia a posledná Solanova spolupráca s kameramanom Tiborom Biathom. Do hlavnej úlohy filmu obsadili českého herca Josefa Kemra, ktorý si už zahral v roku 1961 v slovenskom filme Tri razy svitá ráno režiséra Jozefa Medveďa. Jeho sekretárku Julku stvárnila televízna hlásateľka Jarmila Košťová, známa aj z filmov Mladé srdcia (1952) a V piatok, trinásteho... (1953). Vedenie Slovenskej filharmónie nesúhlasilo s účinkovaním filharmonického orchestra. Podľa ich dobových vyjadrení film nepravdivo vykresľoval život hudobníkov a zosmiešňoval umeleckú prácu symfonického orchestra. Napokon bol orchester vo filme zložený z hudobníkov rozhlasu, opery, divadla Nová scéna a z niekoľkých členov Slovenskej filharmónie. V postave hudobného skladateľa Soviara sa objavil režisér Eduard Grečner a v postavách dirigentov orchestra účinkovali českí hudobní skladatelia a dirigenti Milivoj Uzelac a Josef Bartl. Autorom plagátu k filmu bol akademický maliar Marián Čunderlík, ktorý vytvoril aj plagáty k Solanovým filmom Tvár v okne (1963) a Kým sa skončí táto noc (1965). Slávnostnú premiéru mal film 19. marca 1965 v bratislavskom kine Slovan. Spolupráca režiséra Petra Solana so spisovateľom Petrom Karvašom pokračovala v ďalších rokoch televíznymi filmami Sedem svedkov (1967) a Malá anketa (1968) a skončila sa hraným filmom podľa Karvašovej rovnomennej novely Pán si neželal nič (1970). (autor: Renáta Šmatláková, 2021)

Identifikácia hercov ukončená.

V záverečných titulkoch uvedené: Vyrobilo Štúdio hraných filmov Bratislava - Koliba Tvorivá skupina dr. J. Mináč - Juraj Král Ateliéry a laboratóriá.

Výkon práv výrobcu: Slovenský filmový ústav.

Dĺžka komponovanej hudby: 21 min. (1260 sek.)

Kde je Barnabáš Kos? 2

Prípad Barnabáša Kosa 2

preklad názvu: The Barnabas Kos case [eng]

preklad názvu: The Case of Barnabas Kos [eng]

preklad názvu: Barnabáš Kos - eset [hun]

preklad názvu: Případ Barnabáš Kos [cze]

preklad názvu: Sprawa Barnaby Kosa [pol]

preklad názvu: Wzlot i upadek Barnabasza Kos [pol]

preklad názvu: Barnabáš Kosi juhtum [est]

preklad názvu: Le Cas Barnabáš Kos [fre]

Prípad Barnabáš Kos [film] (1964)

Réžia: Peter Solan
Autor literárnej predlohy: Peter Karvaš
Scenár: Peter Karvaš; Albert Marenčin
Spolupráca na scenári: Peter Solan
Kamera: Tibor Biath
Hudba: Pavol Šimai
Architekt: Ivan Vaníček
Návrhy kostýmov: Ferdinand Konček
Umelecký maskér: Michal Jurkovič
Strih: Maximilián Remeň
Zvuk: Ondrej Polomský
Vedúci výroby: Gejza Maráky
Pomocná réžia: Jozef Šafarka
Asistent réžie: Eva Štefankovičová
Asistent kamery: Fridrich Urban
Asistent architekta: Oľga Maiová
Vedúci výpravy: Mikuláš Vida
Kostymér: Štefan Koller
Asistenti strihu: Vincentína Klenovská
Zvukové efekty: Bohumír Brunclík
Zástupca vedúceho výroby: Emil Bandík
Skript: Viera Bieliková
Hlavný osvetľovač: Július Mladý
Spolupracovali: Alena Breceljová; František Fáber; Vincent Fodor; Milan Hurtig; Rudolf Klučka; Michal Kukumberg; Pavol Lauko; Helena Meisnerová; Jolana Kalamárová; Tomáš Valovič; Alexander Zeman
Tvorivá skupina: II. tvorivá skupina Ján Mináč - Juraj Král

Hudba (realizácia)
   Dirigent: Milivoj Uzelac
   Hudbu nahral: Filmový symfonický orchestr