Neprihlásený používateľ
Slovenská filmová databáza
  1. [Nemecká branná moc zaisťuje západnú Európu]. 4. šot

    Výroba
    [s.n.]
    Rok výroby
    1942
    Krajina
    [Krajina neznáma]
    Pôvodný nosič
    (53 sek.) : čiernobiely, zvukový ; 35 mm
    In
    Nástup : slovenský zvukový týždenník. 198/1942. - 4. šot
    Jazyk
    slovenčina
    PH – všeobecné (tematické)
    spravodajské šoty z Francúzska
    druhá svetová vojna, 1939 - 1945
    vojenské vozidlá
    vojenská technika
    vojaci
    tanky
    PH – druh, žáner, forma
    spravodajské šoty
    filmové reportáže
    35 mm filmy
    Poznámky
    Na archivovanej filmovej kópii ako 3. šot.

    Názov opravený katalogizátorom. Názov v letáku Nemecká branná moc zaisťuje západnú Europu.

    Výrobca filmového šotu neuvedený.
    Katalogizácia
    SFU, 30.05.2013 ; AACR2 (rev.29.06.2016)
    Info
    ***Údaje v spracovaní***
    Kategória
    filmový šot
    PH – druh, žáner, forma
    hrané filmy
    filmy pre kiná
    vojnové drámy
    filmy bez prekladu cudzojazyčných dialógov (bez podtitulkov)
    dlhometrážne filmy
    35 mm filmy
    Filmové lokácie – exteriéry
    Donovaly (Slovensko)
    Staré Hory (Slovensko)
    Banská Bystrica-okolie (Slovensko)
    Výrobné a distribučné údaje
    prvý filmovací deň 19470815
    premiéra 19481225 (Bratislava)
    Poznámky
    Ocenenie: Slovenská národná cena režisérovi Paľovi Bielikovi (udelená v roku 1949)
    Ocenenie: Národná filmová cena za herecký výkon Jozefovi Budskému, Františkovi Dibarborovi, Mikulášovi Hubovi, Magde Husákovej, Ľudovítovi Jakubóczymu, Bete Poničanovej a Karolovi L. Zacharovi (cena udelená v roku 1949)
    "Slovenský film je bytostne spätý s Povstaním - v Povstaní sa narodil, v Povstaní prešiel ohnivým názorovým krstom a v Povstaní sa zákonito ustálil na pozíciách boja proti násiliu, boja proti vojne a zhubnému fašizmu", povedal Paľo Bielik v roku 1977 na Festivale českých a slovenských filmov v Bratislave. O téme svojho prvého hraného filmu v pozícii režiséra Vlčie diery [1948] ako priamy účastník Slovenského národného povstania rozmýšľal dlhší čas. V roku 1947 napísal filmovú poviedku, ktorú spolu s Waldemarom Sentom a s Leopoldom Laholom prepracoval do filmového scenára. Film sa nakrúcal v provizórnych ateliéroch v budove Československého rozhlasu na Leninovom námestí [dnes Jakubovo námestie]. Ateliéry získali v tej dobe prívlastok "najmenšie filmové ateliéry na svete", pretože miestnosť, v ktorej sa nakrúcalo, mala rozmery iba 13x17 metrov. Na rozdiel od filmu Varuj...! [1946], v ktorom filmový štáb tvorili väčšinou českí filmári, bol tento druhý slovenský povojnový hraný film nakrútený v slovenskej produkcii, so slovenským filmovým štábom a so slovenskými hercami. Kým pre Mikuláša Hubu, Ladislava Chudíka, Jozefa Budského či Betu Poničanovú išlo o prvú väčšiu hereckú príležitosť vo filme, sám Paľo Bielik sa filmom Vlčie diery etabloval ako režisér a zároveň sa rozlúčil s filmovým herectvom postavou partizána Diča. Hudbu k filmu napísal v tej dobe už uznávaný hudobný skladateľ Ján Cikker. Podľa jeho vyjadrenia hudba k filmu vznikala skoro tri mesiace a partitúra mala cca 320 strán. Nakrúcalo sa v okolí Banskej Bystrice. Film mal mať pôvodne premiéru v deň 4. výročia SNP 29. augusta 1948, napokon sa však s uvedením filmu, najmä z ideologických dôvodov, čakalo až do decembra. V kinách mal obrovský ohlas a dodnes patrí medzi divácky najúspešnejšie slovenské filmy, Paľo Bielik získal v roku 1949 Slovenskú národnú cenu a herci [Budský, Dibarbora, Huba, Husáková, Poničanová, Jakubóczy, Zachar] Národnú filmovú cenu za herecký výkon. Napriek tomu bol film po zmene politickej situácie v roku 1948 ideologicky kritizovaný, pričom dobová kritika mu vyčítala najmä nedostatočne zvýraznenú vedúcu úlohu komunistov v národnooslobodzovacom boji. Tri roky po premiére bol filmovou cenzúrou označený za film nesúci "stopy buržoáznej filmovej tvorby a buržoázneho nacionalizmu", v dôsledku čoho bol film dočasne stiahnutý z distribúcie. V 60. rokoch minulého storočia došlo k prehodnoteniu tejto skreslenej interpretácie a Vlčie diery sú dodnes považované za významné dielo slovenskej kinematografie a za jeden z kľúčových filmov stvárňujúcich tému SNP. K nej sa Paľo Bielik neskôr vrátil aj vo svojom ďalšom filme Kapitán Dabač [1959]. (autor: R. Šmatláková, 2010)
    Film bol uvedený v poľskej kinodistribúcii v roku 1949 pod názvom: Wilcze doły.

    Vo filme sa hovorí po slovensky, rusky, nemecky, francúzsky a česky. Film neobsahuje preklad cudzojazyčných dialógov do slovenčiny (podtitulky).

    Súčasťou úvodných titulkov text: Vo filme sú použité pôvodné zábery zo Slovenského národného povstania a z víťazného postupu sovietskej armády. Film bol nakrútený za pomoci česko-slovenskej armády a Zväzu partizánov.
    Ukončená identifikácia hercov. Vo filme nebol identifikovaný herec uvedený v titulkoch: v úvodných titulkoch uvedený ako A. Vaněk, v záverečných ako V. Vaněk, v informačných materiáloch uvedené Anton Vaněk. Vo filme neboli identifikovaní aj herci uvedení v informačných materiáloch SFÚ: Matej Krnáč (francúzsky partizán), Emil Rožňovec (slovenský vojak), Ctibor Kováč, Juraj Paška st., Fridrich Urban, Ivan Belanský, František Hrabovský, Tibor Rakovský, Ondrej Bielik, Michal Mička, A. Ježo [možno Alexander Ježo, stolár ČSF Bratislava], P. Kováčik, J. Laksík, Ján Kákoš (regrút), dieťa menom Hraško, v kartách Hereckého registra uvedený aj Vlado Müller a Jozef Baláž (pobočník).

    V záverečných titulkoch uvedené: Vyrobila Slovenská filmová výroba v bratislavskom filmovom štúdiu a Štátne laboratóriá Bratislava VI. a Praha I.
    Výkon práv výrobcu: Slovenský filmový ústav.

    Dĺžka komponovanej hudby: 78 min. 39 sek. (4719 sek.)
    Súvisiaci názov
    preklad názvu: Wolves' lairs [eng]
    preklad názvu: Wolf holes [eng]
    preklad názvu: Волчьи норы [rus]
    preklad názvu: Volči nory [rus]
    preklad názvu: Wolfslöcher [ger]
    preklad názvu: Wilcze doły [pol]
    Názov diela (heslo)
    Vlčie diery [film] (1948)
    Štáb
    Réžia: Paľo Bielik
    Námet: Paľo Bielik
    Scenár: Paľo Bielik; Waldemar Sent; Leopold Lahola
    Kamera: Karol Krška
    Hudba: Ján Cikker
    Architekt: Karel Škvor
    Umelecký maskér: Miloslav Koubek
    Strih: Jan Kohout; Bedřich Voděrka
    Zvuk: Rudolf Pavlíček
    Vedúci výroby: Vladimír Zimmer
    Asistent réžie: Vlado Kubenko
    Asistenti kamery: Václav Richter; Emil Rožňovec
    Kostýmy: Václav Suldovský; Helena Schmidová
    Asistent výroby: Eugen Bobek
    Skript: Margita Tomášková
    Vojenský poradca: Jozef Mender

Slovenská filmová databáza

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.