Slovenská filmová databáza
Otvorení umeniu. [16. časť]
Názov časti Pohyblivý obraz Štáb réžia, Martin Kákoš ; námet, Martin Kákoš, Alena Sabuchová ; scenár, Ivica Ruttkayová ; hlavný kameraman, Róbert Benkovits ; producent RTVS, Vladimír Bednár ; dramaturgia RTVS, Alena Kredátus Čierna ; strih, Robert Karovič ; zvuk, Peter Mazáček ; vedúci výrobného štábu, Štefan Šulo ; vedúca výrobného štábu RTVS, Renáta Koleková ; výkonný producent, Soňa Javorská ; II. kamera, Daniel Vaško, Juraj Kákoš ; kamerový technik, Daniel Vaško ; kamerová technika, Redhill Production ; pilot dronu, Daniel Vaško ; mix zvuku, Dino Mikle - Štúdio Sedmička ; hudobná dramaturgia, Katarína Bielčíková ; šéfdramaturg dokumentárnej a vzdelávacej tvorby RTVS, Ondrej Starinský ; odborná spolupráca, Zuzana Ludiková Účinkujúci účinkujú, Petra Hanáková, Lucia Gregorová Stach, Marek Kuboš Produkčná spoločnosť Rozhlas a televízia Slovenska
Krajina Slovensko
Pôvodný formát farebný, čiernobiely, zvukový Pôvodný čas trvania 12 min. 23 sek. Pôvodný jazyk slovenčina Rok výroby 2023 Žáner dokumentárne filmy časti z televíznych dokumentárnych seriálov filmy o umení krátkometrážne filmy Vzťah Otvorení umeniu Anotácia V období médií príbeh umeleckej tvorby nabral nový rozmer. Syntetické tváre (cyberface) sa apriori prestali viazať na telo, telo na konkrétnu bytosť a prostredie na známe miesto. Zmenili sa médiá a schopnosť prenosu vizuálneho odkazu. Viac sa hovorí o vzťahu medzi umením, materiálmi a tvorbou, ako o konkrétnych hodnotách, navyše veľmi premenlivých a bez nároku na trvácnosť. Ako sú obraz a pohyb prepojené? Spochybňuje sa mobilita v údajne statických obrazoch, ako aj spôsoby nehybnosti v pohyblivých obrazoch. Predchádza tomu úvaha o dočasnosti ako základnej dispozícií obrazu – o podmienkach vnímania pohybu v obraze a na obraze a vplyvoch pohybu obrazu na nás a vnímanie sveta. Dnes, v 21. storočí, nie je úplne jednoduché konzistentne charakterizovať, čo je to videoart. Najmä preto, že dnes už ide o veľmi hybridný žáner, s ktorým pracuje prakticky skoro každý postmediálny umelec alebo umelkyňa. V zahraničí sa videoart rozvíjal s väzbou na technológiu a televízne médium, čiže videoumenie začalo v polovici 60. rokov ako ostrá kritika televízie ako komerčného média. V našom kontexte sú obdobím videoumenia až 90. roky. A na to, ako toto umenie pohyblivého obrazu vyzeralo a môže vyzerať, sa pozrieme prostredníctvom diel zo zbierok SNG. Zdroj Slovenský filmový ústav
Slovenská filmová databáza