Bielik, Paľo

Československý štátny film Bratislava

1948

Slovensko [Československo]

(122 min.) : čiernobiely, zvukový ; 35 mm

réžia, námet, Paľo Bielik; scenár, Paľo Bielik, Waldemar Sent, Leopold Lahola; kamera, Karol Krška; hudba, Ján Cikker ; architekt, Karel Škvor ; umelecký maskér, Miloslav Koubek ; strih, Jan Kohout, Bedřich Voděrka ; zvuk, Rudolf Pavlíček ; vedúci výroby, Vladimír Zimmer ; asistent réžie, Vlado Kubenko ; asistenti kamery, Václav Richter, Emil Rožňovec ; nahral, Filmový symfonický orchestr Praha ; dirigent, Otakar Pařík ; kostýmy, Václav Suldovský, Helena Schmidová ; asistent výroby, Eugen Bobek ; skript, Margita Šubertová [Margita Tomášková] ; vojenský poradca, Jozef Mender

herci: Alžbeta Poničanová (matka Svrčinová), Jozef Budský (Ondrej Svrčina), Mikuláš Huba (Matúš Svrčina), Juraj Šebok (Jano Svrčina), Ladislav Chudík (Štefan Svrčina), Arnold Flögl (drevorubač Huco), Magda Husáková (Anča Hucová), Ivan Hliva (Samko Huco), Eugen Medek (učiteľ Lieskovský), Marta Černická (Eva Lieskovská), Karol L. Zachar (drotár Jožko), Martin Gregor (doktor Steiner), Zdeněk Říha (doktor Bukovský), Anton Michalička (nemecký vojak Jablonski), Gejza Sedlák (ruský partizán Nikita), Ján Jamnický (veliteľ partizánov Marián), Štefan Sliuka (partizán Kazo), Martin Ťapák (partizán Saša), Paľo Bielik pod pseudonymom Ján Bukva (partizán Dičo), Viliam Záborský (francúzsky partizán François), František Dibarbora (nemecký veliteľ Hermann Thiele), Míla Beran (nemecký vojak Stümmel), Anton Vaněk (ranený vojak Franzl), Ľudovít Jakubóczy (komisár obce), Imrich Strelka (Tóno, komisárov syn), Vladimír Durdík st. (hlavný žandár), Branislav Koreň (mladší žandár), Juraj Paška (vedúci Hitlerjugend), Oľga Sýkorová (žena s dieťaťom), Jozef Šimonovič st. (slovenský vojak), Božena Slabejová (Hraškova mama), Alojz Kramár (partizán), Václav Richter (český partizán), Miloslav Koubek (český partizán), Vlado Kubenko (nemecký vojak), Eugen Stollmann (drevorubač), Katarína Vrzalová (žena pred budovou Hitlerjugend), Samuel Adamčík (muž pred budovou Hitlerjugend) a i.

slovenčina, ruština, nemčina, francúzština, čeština

Dramatický príbeh z obdobia Slovenského národného povstania odohrávajúci sa v malej slovenskej dedine, zachytáva tragický osud vdovy Svrčinovej a jej štyroch synov bojujúcich na strane partizánov proti nemeckým okupantom.

This drama from the times of Slovak National Uprising is situated in a small Slovak village. It is the tragical story of a widow and her four sons who fight alongside the partisans against the German occupants.

Hitlerjugend

slovenské hrané filmy
archívne zábery
druhá svetová vojna, 1939 - 1945
Slovenské národné povstanie, 1944
vyhlásenie Slovenského národného povstania, 1944
slovenskí partizáni
sovietski partizáni
materská láska
deti
detské hry
žandári
svetlice
bitky medzi deťmi
bubny
nákladné automobily
kočiare
dediny
drevorubači
vatry
ručné spúšťanie dreva
žľaby na spúšťanie dreva
vojenskí parašutisti
padáky
zbrane
vojenské lietadlá
horské potoky
bozky
nemocnice
zdravotné sestry
lekári a lekárky
úle
vojenská technika
streľba na terč
streľba do vzduchu
násilie
šibenice
popravy zastrelením
umieranie
hádky medzi súrodencami
kopanie zákopov
vojaci
ranení vojaci
horiace domy
branci
bojové operácie
bojové výbuchy
horiace tanky
modlenie
poľné telefóny
smrť otrávením
popravy obesením

hrané filmy
filmy pre kiná
vojnové drámy
filmy bez prekladu cudzojazyčných dialógov (bez podtitulkov)
dlhometrážne filmy
35 mm filmy

Donovaly (Slovensko)
Staré Hory (Slovensko)
Banská Bystrica-okolie (Slovensko)

prvý filmovací deň 19470815
premiéra 19481225 (Bratislava)

Ocenenie: Slovenská národná cena režisérovi Paľovi Bielikovi (udelená v roku 1949)

Ocenenie: Národná filmová cena za herecký výkon Jozefovi Budskému, Františkovi Dibarborovi, Mikulášovi Hubovi, Magde Husákovej, Ľudovítovi Jakubóczymu, Bete Poničanovej a Karolovi L. Zacharovi (cena udelená v roku 1949)

"Slovenský film je bytostne spätý s Povstaním - v Povstaní sa narodil, v Povstaní prešiel ohnivým názorovým krstom a v Povstaní sa zákonito ustálil na pozíciách boja proti násiliu, boja proti vojne a zhubnému fašizmu", povedal Paľo Bielik v roku 1977 na Festivale českých a slovenských filmov v Bratislave. O téme svojho prvého hraného filmu v pozícii režiséra Vlčie diery [1948] ako priamy účastník Slovenského národného povstania rozmýšľal dlhší čas. V roku 1947 napísal filmovú poviedku, ktorú spolu s Waldemarom Sentom a s Leopoldom Laholom prepracoval do filmového scenára. Film sa nakrúcal v provizórnych ateliéroch v budove Československého rozhlasu na Leninovom námestí [dnes Jakubovo námestie]. Ateliéry získali v tej dobe prívlastok "najmenšie filmové ateliéry na svete", pretože miestnosť, v ktorej sa nakrúcalo, mala rozmery iba 13x17 metrov. Na rozdiel od filmu Varuj...! [1946], v ktorom filmový štáb tvorili väčšinou českí filmári, bol tento druhý slovenský povojnový hraný film nakrútený v slovenskej produkcii, so slovenským filmovým štábom a so slovenskými hercami. Kým pre Mikuláša Hubu, Ladislava Chudíka, Jozefa Budského či Betu Poničanovú išlo o prvú väčšiu hereckú príležitosť vo filme, sám Paľo Bielik sa filmom Vlčie diery etabloval ako režisér a zároveň sa rozlúčil s filmovým herectvom postavou partizána Diča. Hudbu k filmu napísal v tej dobe už uznávaný hudobný skladateľ Ján Cikker. Podľa jeho vyjadrenia hudba k filmu vznikala skoro tri mesiace a partitúra mala cca 320 strán. Nakrúcalo sa v okolí Banskej Bystrice. Film mal mať pôvodne premiéru v deň 4. výročia SNP 29. augusta 1948, napokon sa však s uvedením filmu, najmä z ideologických dôvodov, čakalo až do decembra. V kinách mal obrovský ohlas a dodnes patrí medzi divácky najúspešnejšie slovenské filmy, Paľo Bielik získal v roku 1949 Slovenskú národnú cenu a herci [Budský, Dibarbora, Huba, Husáková, Poničanová, Jakubóczy, Zachar] Národnú filmovú cenu za herecký výkon. Napriek tomu bol film po zmene politickej situácie v roku 1948 ideologicky kritizovaný, pričom dobová kritika mu vyčítala najmä nedostatočne zvýraznenú vedúcu úlohu komunistov v národnooslobodzovacom boji. Tri roky po premiére bol filmovou cenzúrou označený za film nesúci "stopy buržoáznej filmovej tvorby a buržoázneho nacionalizmu", v dôsledku čoho bol film dočasne stiahnutý z distribúcie. V 60. rokoch minulého storočia došlo k prehodnoteniu tejto skreslenej interpretácie a Vlčie diery sú dodnes považované za významné dielo slovenskej kinematografie a za jeden z kľúčových filmov stvárňujúcich tému SNP. K nej sa Paľo Bielik neskôr vrátil aj vo svojom ďalšom filme Kapitán Dabač [1959]. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Film bol uvedený v poľskej kinodistribúcii v roku 1949 pod názvom: Wilcze doły.

Vo filme sa hovorí po slovensky, rusky, nemecky, francúzsky a česky. Film neobsahuje preklad cudzojazyčných dialógov do slovenčiny (podtitulky).

Súčasťou úvodných titulkov text: Vo filme sú použité pôvodné zábery zo Slovenského národného povstania a z víťazného postupu sovietskej armády. Film bol nakrútený za pomoci česko-slovenskej armády a Zväzu partizánov.

Ukončená identifikácia hercov. Vo filme nebol identifikovaný herec uvedený v titulkoch: v úvodných titulkoch uvedený ako A. Vaněk, v záverečných ako V. Vaněk, v informačných materiáloch uvedené Anton Vaněk. Vo filme neboli identifikovaní aj herci uvedení v informačných materiáloch SFÚ: Matej Krnáč (francúzsky partizán), Emil Rožňovec (slovenský vojak), Ctibor Kováč, Juraj Paška st., Fridrich Urban, Ivan Belanský, František Hrabovský, Tibor Rakovský, Ondrej Bielik, Michal Mička, A. Ježo [možno Alexander Ježo, stolár ČSF Bratislava], P. Kováčik, J. Laksík, Ján Kákoš (regrút), dieťa menom Hraško, v kartách Hereckého registra uvedený aj Vlado Müller a Jozef Baláž (pobočník).

V záverečných titulkoch uvedené: Vyrobila Slovenská filmová výroba v bratislavskom filmovom štúdiu a Štátne laboratóriá Bratislava VI. a Praha I.

Výkon práv výrobcu: Slovenský filmový ústav.

Dĺžka komponovanej hudby: 78 min. 39 sek. (4719 sek.)

preklad názvu: Wolves' lairs [eng]

preklad názvu: Wolf holes [eng]

preklad názvu: Волчьи норы [rus]

preklad názvu: Volči nory [rus]

preklad názvu: Wolfslöcher [ger]

preklad názvu: Wilcze doły [pol]

Vlčie diery [film] (1948)

Réžia: Paľo Bielik
Námet: Paľo Bielik
Scenár: Paľo Bielik; Waldemar Sent; Leopold Lahola
Kamera: Karol Krška
Hudba: Ján Cikker
Architekt: Karel Škvor
Umelecký maskér: Miloslav Koubek
Strih: Jan Kohout; Bedřich Voděrka
Zvuk: Rudolf Pavlíček
Vedúci výroby: Vladimír Zimmer
Asistent réžie: Vlado Kubenko
Asistenti kamery: Václav Richter; Emil Rožňovec
Kostýmy: Václav Suldovský; Helena Schmidová
Asistent výroby: Eugen Bobek
Skript: Margita Tomášková
Vojenský poradca: Jozef Mender

Hudba (realizácia)
   Dirigent: Otakar Pařík
   Hudbu nahral: Filmový symfonický orchestr