Neprihlásený používateľ
Heslár SFÚ
  1. Zeljenka, Ilja, 1932-2007

    Inf. poznámka
    slovenský hudobný skladateľ
    Dátum narodenia
    21.12.1932
    Miesto narodenia
    Bratislava (Slovensko)
    Dátum úmrtia
    13.07.2007
    Miesto úmrtia
    Bratislava (Slovensko)
    Krajina
    Slovensko
    Jazyk
    slovenčina
    Pohlavie
    mužské
    Biografická pozn.
    Jeden z najznámejších skladateľov novej slovenskej hudby. Autor opier Bátoryčka (1994), Posledné dni Veľkej Moravy (1996), orchestrálnych diel, inštrumentálnych koncertov, kantát, komorných skladieb, scénickej a filmovej hudby. Popri gymnáziu študoval súkromne harmóniu a kontrapunkt u Jána Zimmera, klavír u Rudolfa Macudzińského a potom v rokoch 1951 až 1956 kompozíciu u Jána Cikkera na VŠMU v Bratislave. Začínal ako dramaturg Slovenskej filharmónie. V Elektroakustickom štúdiu Československého rozhlasu, v ktorom do roku 1968 pôsobil ako dramaturg a lektor, začal experimentovať s možnosťami elektroakustickej hudby, čo sa prejavilo aj v jeho tvorbe pre film. Od roku 1957 až do vylúčenia zo Zväzu slovenských skladateľov (1973) a zákazu činnosti skomponoval hudbu k približne sto hraným a dokumentárnym filmom. Spolupracoval s dokumentaristami Martinom Slivkom – Voda a práca (1963), Metamorfóza vlákna (1968), Odchádza človek (1968), s Vladom Kubenkom – Vyznávač snov (1970), Galanda (1970), s Ladislavom Kudelkom – Premenená zem (1959), Chlapi z Gaderskej doliny (1963) a i. Osobitné postavenie v Zeljenkovej tvorbe má Igricom ocenená hudba k filmu režiséra Eduarda Grečnera Drak sa vracia (1967), ktorá patrí k jeho najúspešnejším filmovým projektom. Spolupráca s režisérom Štefanom Uhrom na filmoch Slnko v sieti (1962), Panna zázračnica (1966), Tri dcéry (1967), Génius (1969), Keby som mal pušku (1971), Javor a Juliana (1972) a Dolina (1973) priniesla nový pohľad na funkciu hudby vo filme. Hudba prestala byť ilustratívna, dotvárala atmosféru príbehu a stala sa jednou z dôležitých zložiek filmu. V rokoch 1990 až 1991 bol Zeljenka predsedom Slovenskej hudobnej únie a prezidentom medzinárodného hudobného festivalu Melos-Étos. Od roku 1985 pôsobil ako pedagóg na VŠMU v Bratislave. K filmovej hudbe sa vrátil v roku 1992 filmom režiséra Eduarda Grečnera Pozemský nepokoj. Získal Cenu ministra kultúry SR za celoživotnú skladateľskú tvorbu (2002), Krištáľové krídlo za celoživotné dielo (2005) a Cenu predsedu NR SR za prínos v oblasti hudby (2007). (autor: R. Šmatláková, 2015)
    Variant(y) hesla
    Zeljenka, Iľja, 1932-2007 [slo] [na filmových titulkoch uvedený aj ako]
    Zdroj(e) overenia
    EDUS 2 M-Ž. – Bratislava: Veda, 1990. - s. 575. (dátum a miesto narodenia)
    Encyklopédia Slovenska VI. zväzok T-Ž. – Bratislava: VEDA, 1982. – s. 556-557. (dátum a miesto narodenia)
    Filmový přehled. - č. 9 (2007), s. 43. (dátum a miesto úmrtia)
    Katalogizácia
    SFU, 02.07.2003 (rev.27.11.2015)
    Typ hesla
    osobné meno
    Zeljenka, Ilja, 1932-2007

    Slovenská filmová databáza
    (1) - animovaný film
    (79) - dokumentárny film
    (21) - hraný film
    (3) - filmový šot
    Katalóg SFÚ
    (2) - autobiografie
    (3) - monografie
    (1) - zborníky
    (5) - negatívy fotografií z nakrúcania filmu
    (1) - fotozbierka
    (8) - DVD/Blu-ray/VHS
    (1) - dok. zložka (osobnosti)
    (1) - jednotka z archívneho fondu
    (41) - články

Heslár SFÚ

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.