Ťapák, Martin

kinoverzia dvojdielneho televízneho filmu

Československá televízia Bratislava

1966

Slovakia [Czechoslovakia]

(84 min.) : čiernobiely, zvukový ; 35 mm

réžia, Martin Ťapák; námet, Milo Urban (román Živý bič); scenár, Rudolf Kazík, Ján Števček; kamera, Tibor Biath; hudba, Ján Zimmer ; I. tvorivá skupina Albert Marenčin – Karol Bakoš ; dramaturgia, Jozef Kočí ; architekt, Anton Krajčovič ; návrhy kostýmov, Zuzana Bočeková ; masky, Michal Jurkovič ; strih, Maximilián Remeň ; zvuk, Ondrej Polomský ; vedúci výroby, Gejza Maráky ; pomocná réžia, Jozef Šafarka ; asistent réžie, Pavol Sarvaš ; asistenti kamery, Stanislav Doršic, Emil Fornay ; triky, Milan Peťovský ; nahral, Filmový symfonický orchestr Praha ; dirigent, František Belfín ; asistent architekta, Miloš Kalina ; výprava, Oskar Havlík ; kostýmy, Júlia Ballagová ; asistent maskéra, Imrich Waczulík ; asistentka strihu, Margita Tomášková ; zástupca vedúceho výroby, Ľubomír Holec ; skript, Magdaléna Fauthová

herci: Viera Strnisková (Ilčíčka), Emília Vášáryová (Eva Hlavajová), Štefan Kvietik (Adam Hlavaj), Mikuláš Huba (notár Okolický), Július Antalík (bubeník Jano Kúrňava, nahovoril Viliam Polónyi), Jozef Majerčík (Ondrej Koreň), Marek Ťapák (Adamko Hlavaj), Bronislav Križan (Štefan Ilčík), Jozef Čierny (richtár Vorčiak), Adam Matejka (Komár), Samuel Adamčík (dekan Mrva), Ivan Letko (farár Létay), Mária Markovičová (Sivoňka), Vladimír Petruška (Kramár), Hana Kováčiková (Hana Koreňka), Elena Rampáková (Matajka), Jozef Sodoma (krčmár Áron), Nora Marákyová (Kristka), Terézia Kronerová (Domínka), Viera Radványiová (Kortínka), Michal Slivka (žandársky veliteľ Györi, nahovoril Anton Mrvečka), Ján Blanský (žandár Angyal), Vojtech Brázdovič (žandár), Stano Dančiak (vojak na fronte), Slavomír Záhradník (vojak Sedmík), Marián Sotník (vojak), Pavol Mikulík (vojak), Jozef Šafarka (regrút), Ján Mildner (Jano), Mária Hojerová (žena), Vlastimila Götzová (dievča), Jozef Režucha (kňaz na popravisku)

slovak, hungarian

slovenské hrané filmy
prvá svetová vojna, 1914 - 1918

hrané filmy
filmy pre kiná
filmové adaptácie literárnych predlôh
balady
filmy bez prekladu cudzojazyčných dialógov (bez podtitulkov)
dlhometrážne filmy
35 mm filmy

Orava (Slovensko : región)
Zuberec (Slovensko)
Oravský Biely Potok (Slovensko)
Huty (Slovensko)
Kvačianska dolina (Slovensko)

Koliba - lokácia (filmový ateliér)

výrobný plán a rozpočet schválený dňa 19661121 (II. verzia)
rozpočet v sume 206.880, - Kčs
prvý filmovací deň 19660511 (dvojdielna verzia)
posledný filmovací deň 19660914 (dvojdielna verzia)
pracovná kópia (serviska) schválená dňa 19661123
1. kombinovaná kópia vyhotovená dňa 19661214
1. kombinovaná kópia schválená dňa 19661215
odovzdanie dielav do distribúcie dňa: 19661223
19661110 (prvá pracovná porada)

V roku 1964 vznikla v Československej televízii Bratislava tvorivá skupina Televízna filmová tvorba. Ako osobitný útvar existovala sedem rokov a venovala sa tvorbe dokumentárnych, populárno-vedeckých a hraných filmov. V hranej tvorbe vznikali predovšetkým filmové adaptácie literárnych predlôh a mnohé z nich získali významné medzinárodné filmové ocenenia - Krotká [r. S. Barabáš, 1967], Balada o siedmich obesených [r. M. Hollý, 1968], Sladké hry minulého leta [r. J. Herz, 1969], S Rozarkou [r. V. Horňák, 1970], Slávny pes [r. P. Solan, 1971]. V roku 1966 nakrútil režisér Martin Ťapák podľa románu spisovateľa Mila Urbana Živý bič rovnomenný dvojdielny televízny film. Autormi scenára boli Ján Števček a Rudolf Kazík. Martin Ťapák ako rodák a znalec hornooravského prostredia citlivo spracoval baladický príbeh, pričom jeho tragické vyznenie sa prelínalo s režisérovou náklonnosťou k folklórnym tradíciám. Sústredil sa najmä na osudy žien, ktoré po odchode mužov a synov na vojnu ostávajú osamote a aj napriek ťažkým časom sa snažia prežiť. "Hlavajovú pociťujem ako symbol krehkosti a krásy, tejto mojej koncepcii najväčšmi vyhovovala z našich herečiek Emília Vášáryová, a preto som jej zveril túto úlohu, krásny je jej vzťah k mužovi a krásou vyniká aj nad svoje okolie - a to rovnako tou vnútornou ako vonkajšou. A pokiaľ ide o Ilčíčku, ona je nosným pilierom Živého biča, je symbolom materstva, no na druhej strane ju vedie nepísaná etika nášho ľudu. Sama pošle syna do vojny a od tej chvíle trpí - ba vie aj rebelovať, keď napokon v dedine ostávajú iba samé ženy, deti a starci. Vo filme ju hrá Viera Strnisková" povedal v jednom z rozhovorov Martin Ťapák. Film sa nakrúcal na Orave v dedinách Zuberec a Oravský Biely Potok, na Liptove v dedine Huty a v Kvačianskej doline od 11.5.1966 do 14.9.1966. Jeho skrátená verzia sa dostala do kín v januári 1967 ešte pred uvedením v televízii. (autor: R.Šmatláková, 2009)

Ocenenie: Čestné uznanie Jánovi Zimmerovi za hudbu k televíznemu filmu Živý bič - 4. ročník Súťaže o najlepšie hudobné dielo vytvorené pre Československý film a Československú televíziu v roku 1966 (udelené v roku 1967)

Vo filme sa hovorí slovensky a maďarsky. Film neobsahuje preklad cudzojazyčných dialógov do slovenčiny (podtitulky).

Ukončená identifikácia hercov.

V záverečných titulkoch uvedené: Vyrobila Televízna filmová tvorba Bratislava v ateliéroch a laboratóriách Československého filmu - Bratislava Koliba.

Výkon práv výrobcu: Slovenský filmový ústav.

translated title: The living scourge [eng]

translated title: Élö ostor [hun]

Živý bič [film] (1966) - (kinoverzia)

(1) - SLOVENSKÁ FILMOVÁ DATABÁZA