Slovenská filmová databáza
[Prispievame do diskusie o starom a novom Martine]. 2. šot
- Rok výroby
- 1966
- Krajina
- Slovensko [Československo]
- Pôvodný nosič
- čiernobiely, zvukový ; 35 mm
- In
- Týždeň vo filme. 44/1966. - 2. šot
- Jazyk
- slovenčina
- PH – osobné meno
- Kamenický, Štefan, 1932-2009
- PH – názov korporácie
- Národný cintorín (Martin, Slovensko)
- Mestský národný výbor (Martin, Slovensko)
- PH – všeobecné (tematické)
- spravodajské šoty zo Slovenska
dejiny miest
urbanizmus
projektovanie
stavebný priemysel
stavebné projekty
modely stavieb
výstavby sídlisk
architektúra
kultúrne pamiatky
pamätné domy
pamiatková starostlivosť
národné výbory
cintoríny
hroby umelcov
busty
nákladné automobily
technické výkresy - PH – druh, žáner, forma
- spravodajské šoty
filmové reportáže
35 mm filmy - PH – geografický názov
- Martin (Slovensko)
- Poznámky
- Názov šotu dodaný katalogizátorom zo sprievodných materiálov.
- Katalogizácia
- SFU, 17.07.2015 ; AACR2 (rev.25.07.2023)
- Info
- ***Údaje v spracovaní***
- Kategória
- filmový šot
- Poznámky
- Ocenenie: Slovenská národná cena režisérovi Paľovi Bielikovi (udelená v roku 1949)
- Ocenenie: Národná filmová cena za herecký výkon Jozefovi Budskému, Františkovi Dibarborovi, Mikulášovi Hubovi, Magde Husákovej, Ľudovítovi Jakubóczymu, Bete Poničanovej a Karolovi L. Zacharovi (cena udelená v roku 1949)
- "Slovenský film je bytostne spätý s Povstaním - v Povstaní sa narodil, v Povstaní prešiel ohnivým názorovým krstom a v Povstaní sa zákonito ustálil na pozíciách boja proti násiliu, boja proti vojne a zhubnému fašizmu", povedal Paľo Bielik v roku 1977 na Festivale českých a slovenských filmov v Bratislave. O téme svojho prvého hraného filmu v pozícii režiséra Vlčie diery [1948] ako priamy účastník Slovenského národného povstania rozmýšľal dlhší čas. V roku 1947 napísal filmovú poviedku, ktorú spolu s Waldemarom Sentom a s Leopoldom Laholom prepracoval do filmového scenára. Film sa nakrúcal v provizórnych ateliéroch v budove Československého rozhlasu na Leninovom námestí [dnes Jakubovo námestie]. Ateliéry získali v tej dobe prívlastok "najmenšie filmové ateliéry na svete", pretože miestnosť, v ktorej sa nakrúcalo, mala rozmery iba 13x17 metrov. Na rozdiel od filmu Varuj...! [1946], v ktorom filmový štáb tvorili väčšinou českí filmári, bol tento druhý slovenský povojnový hraný film nakrútený v slovenskej produkcii, so slovenským filmovým štábom a so slovenskými hercami. Kým pre Mikuláša Hubu, Ladislava Chudíka, Jozefa Budského či Betu Poničanovú išlo o prvú väčšiu hereckú príležitosť vo filme, sám Paľo Bielik sa filmom Vlčie diery etabloval ako režisér a zároveň sa rozlúčil s filmovým herectvom postavou partizána Diča. Hudbu k filmu napísal v tej dobe už uznávaný hudobný skladateľ Ján Cikker. Podľa jeho vyjadrenia hudba k filmu vznikala skoro tri mesiace a partitúra mala cca 320 strán. Nakrúcalo sa v okolí Banskej Bystrice. Film mal mať pôvodne premiéru v deň 4. výročia SNP 29. augusta 1948, napokon sa však s uvedením filmu, najmä z ideologických dôvodov, čakalo až do decembra. V kinách mal obrovský ohlas a dodnes patrí medzi divácky najúspešnejšie slovenské filmy, Paľo Bielik získal v roku 1949 Slovenskú národnú cenu a herci [Budský, Dibarbora, Huba, Husáková, Poničanová, Jakubóczy, Zachar] Národnú filmovú cenu za herecký výkon. Napriek tomu bol film po zmene politickej situácie v roku 1948 ideologicky kritizovaný, pričom dobová kritika mu vyčítala najmä nedostatočne zvýraznenú vedúcu úlohu komunistov v národnooslobodzovacom boji. Tri roky po premiére bol filmovou cenzúrou označený za film nesúci "stopy buržoáznej filmovej tvorby a buržoázneho nacionalizmu", v dôsledku čoho bol film dočasne stiahnutý z distribúcie. V 60. rokoch minulého storočia došlo k prehodnoteniu tejto skreslenej interpretácie a Vlčie diery sú dodnes považované za významné dielo slovenskej kinematografie a za jeden z kľúčových filmov stvárňujúcich tému SNP. K nej sa Paľo Bielik neskôr vrátil aj vo svojom ďalšom filme Kapitán Dabač [1959]. (autor: R. Šmatláková, 2010)
- Film bol uvedený v poľskej kinodistribúcii v roku 1949 pod názvom: Wilcze doły.
Vo filme sa hovorí po slovensky, rusky, nemecky, francúzsky a česky. Film neobsahuje preklad cudzojazyčných dialógov do slovenčiny (podtitulky).
Súčasťou úvodných titulkov text: Vo filme sú použité pôvodné zábery zo Slovenského národného povstania a z víťazného postupu sovietskej armády. Film bol nakrútený za pomoci česko-slovenskej armády a Zväzu partizánov. - Ukončená identifikácia hercov. Vo filme nebol identifikovaný herec uvedený v titulkoch: v úvodných titulkoch uvedený ako A. Vaněk, v záverečných ako V. Vaněk, v informačných materiáloch uvedené Anton Vaněk. Vo filme neboli identifikovaní aj herci uvedení v informačných materiáloch SFÚ: Matej Krnáč (francúzsky partizán), Emil Rožňovec (slovenský vojak), Ctibor Kováč, Juraj Paška st., Fridrich Urban, Ivan Belanský, František Hrabovský, Tibor Rakovský, Ondrej Bielik, Michal Mička, A. Ježo [možno Alexander Ježo, stolár ČSF Bratislava], P. Kováčik, J. Laksík, Ján Kákoš (regrút), dieťa menom Hraško, v kartách Hereckého registra uvedený aj Vlado Müller a Jozef Baláž (pobočník).
V záverečných titulkoch uvedené: Vyrobila Slovenská filmová výroba v bratislavskom filmovom štúdiu a Štátne laboratóriá Bratislava VI. a Praha I. - Výkon práv výrobcu: Slovenský filmový ústav.
Dĺžka komponovanej hudby: 78 min. 39 sek. (4719 sek.) - Súvisiaci názov
- preklad názvu: Wolves' lairs [eng]
- preklad názvu: Wolf holes [eng]
- preklad názvu: Волчьи норы [rus]
- preklad názvu: Volči nory [rus]
- preklad názvu: Wolfslöcher [ger]
- preklad názvu: Wilcze doły [pol]
- Názov diela (heslo)
- Vlčie diery [film] (1948)
- Štáb
- Réžia: Paľo Bielik
Námet: Paľo Bielik
Scenár: Paľo Bielik; Waldemar Sent; Leopold Lahola
Kamera: Karol Krška
Hudba: Ján Cikker
Architekt: Karel Škvor
Umelecký maskér: Miloslav Koubek
Strih: Jan Kohout; Bedřich Voděrka
Zvuk: Rudolf Pavlíček
Vedúci výroby: Vladimír Zimmer
Asistent réžie: Vlado Kubenko
Asistenti kamery: Václav Richter; Emil Rožňovec
Kostýmy: Václav Suldovský; Helena Schmidová
Asistent výroby: Eugen Bobek
Skript: Margita Tomášková
Vojenský poradca: Jozef Mender
- Hudba (realizácia)
Dirigent: Otakar Pařík
Hudbu nahral: Filmový symfonický orchestr
Slovenská filmová databáza