Slovenská filmová databáza
[Ľudová umelecká tvorivosť]. 6. šot
- Rok výroby
- 1955
- Krajina
- Slovensko [Československo]
- Pôvodný nosič
- čiernobiely, zvukový ; 35 mm
- In
- Týždeň vo filme. 21/1955. - 6. šot
- Jazyk
- slovenčina
- PH – názov korporácie
- Park kultúry a oddychu (Bratislava, Slovensko)
- PH – všeobecné (tematické)
- spravodajské šoty zo Slovenska
kultúra
prehliadky ľudovej umeleckej tvorivosti
folklór
folklórne vystúpenia
detské folklórne súbory
ľudové tance
ľudové odevy
deti - PH – druh, žáner, forma
- spravodajské šoty
filmové reportáže
35 mm filmy - PH – geografický názov
- Bratislava (Slovensko)
Staré mesto (Bratislava, Slovensko) - Poznámky
- Názov šotu dodaný katalogizátorom.
- Autor/i šotu neuvedení.
- Katalogizácia
- SFU, 26.07.2013 ; AACR2 (rev.13.12.2024)
- Info
- ***Údaje v spracovaní***
- Kategória
- filmový šot
- Note
- Novelu Panna zázračnica napísal Dominik Tatarka ako mladý vojak koncom roku 1943 a o dvadsať rokov ju prepracoval do filmového scenára. Podľa dramaturga Alberta Marenčina bol Tatarka očarený filmom Slnko v sieti, a preto si zvolil za režiséra filmovej adaptácie svojej prózy práve Štefana Uhra, hoci o realizáciu scenára prejavil záujem aj akademický maliar a filmový režisér František Kudláč. Ten sa napokon v Uhrovom filme objavil v postave Mroža. "Nafilmovať celý svet Panny zázračnice do takej intenzívnej a sugestívnej sily, akú má Tatarkov scenár, nebola ľahká úloha. Uvedomil som si isté riziko, ktoré vyplýva z ohraničených možností filmu, ale podstúpil som ho rád v mene krásnej myšlienky: fantázia je svetlo sveta, spôsob ako pozdvihnúť, obveseliť ľudského ducha, v mene Anabelly, ktorú každý pozná, lebo si ju vysníval, lebo prišla vtedy, keď sme ju najviac potrebovali, v mene našich snov a predstáv, naplnených takou intenzitou túžby, že sa stávajú pravdou, časťou nášho života", povedal o svojom filme Štefan Uher. Filmom Panna zázračnica prekonal tradičné realistické rozprávanie príbehu, pokúsil sa o surrealistický film a vniesol do svojej filmovej poetiky nové prvky grotesky, frašky a absurdity. Vytvoril básnickú hru na sen a skutočnosť a zotrel hranice medzi fantáziou a pravdou, medzi predstavami a realitou. Úlohu tajomnej Anabelly stvárnila populárna poľská herečka Jolanta Umecka, známa z filmu režiséra Romana Polanského Nôž vo vode [1961] a v úlohe Tristana sa objavil český herec Ladislav Mrkvička. Film sa nakrúcal v Bratislave, v Smoleniciach, v Plaveckom Mikuláši, v Pezinku a na Skalnatom plese od 22.2.1966 do 21.7.1966 a celkové náklady dosiahli približne 3 mil. Kčs. Film, na ktorom Uher opäť spolupracoval s kameramanom Stanislavom Szomolányim a s hudobným skladateľom Iljom Zeljenkom, sa stal pre filmovú kritiku výnimočným dielom v dejinách slovenskej kinematografie. A aj napriek tomu, že v roku 1967 film získal cenu Igric za réžiu, scenár aj hudbu, mal celkovú návštevnosť v kinách do roku 1989 len cca 80 000 divákov. (autor: R. Šmatláková, 2009)
- Ocenenie: Igric 1966 v oblasti hraného filmu Š. Uhrovi za réžiu, Dominikovi Tatarkovi za scenár, Iljovi Zeljenkovi za hudbu (udelený v roku 1967)
Ukončená identifikácia hercov.
V záverečných titulkoch uvedené: Vyrobil Československý film Bratislava Štúdio hraných filmov tvorivá skupina Albert Marenčin - Karol Bakoš Ateliéry a laboratóriá Bratislava. - Výkon práv výrobcu: Slovenský filmový ústav.
Dĺžka komponovanej hudby: 24 min. 7 sek. - Súvisiaci názov
- translated title: The Wonder-maid [eng]
- translated title: A csodatevö szüz [hun]
- translated title: Die wundertätige Jungfrau [ger]
- translated title: Die wundersame Jungfrau [ger]
- translated title: La vierge qui accomplit des miracles [fre]
- Title of work (heading)
- Panna zázračnica [film] (1966)
- Credits
- Réžia: Štefan Uher
Autor literárnej predlohy: Dominik Tatarka
Scenár: Dominik Tatarka
Kamera: Stanislav Szomolányi
Hudba: Ilja Zeljenka
Architekt: Anton Krajčovič
Návrhy kostýmov: Juraj Mojžiš
Umelecký maskér: Jozef Škopek
Strih: Maximilián Remeň
Zvuk: Milan K. Némethy
Vedúci výroby: Ján Svikruha
Autor básní: Pavel Bunčák
Pomocná réžia: Alžbeta Domastová
Asistent réžie: Ladislav Adamík
Druhá kamera: Viktor Svoboda; Benedikt Krivošík
Asistent architekta: Miloš Kalina
Vedúci výpravy: Tibor Molnár
Majster stavby: Vincent Fodor
Kostymér: Štefan Koller
Zástupca vedúceho výroby: Emil Bandík
Asistent výroby: Jiří Hlošek
Skript: Helena Tankovičová
Hlavný osvetľovač: Vladimír Reichbauer
Tvorivá skupina: I. tvorivá skupina Albert Marenčin - Karol Bakoš
- Hudba (realizácia)
Dirigent: František Belfín
Hudbu nahral: Filmový symfonický orchestr
Slovenská filmová databáza