Uher, Štefan

Československý film Bratislava

1966

Slovakia [Czechoslovakia]

(93 min.) : čiernobiely, zvukový ; 35 mm

réžia, Štefan Uher; námet, scenár, Dominik Tatarka (novela Panna zázračnica); kamera, Stanislav Szomolányi; hudba, Ilja Zeljenka ; I. tvorivá skupina Albert Marenčin - Karol Bakoš ; architekt, Anton Krajčovič ; návrhy kostýmov, Juraj Mojžiš ; masky, Jozef Škopek ; strih, Maximilián Remeň ; zvuk, Milan K. Némethy ; vedúci výroby, Ján Svikruha ; verše z tvorby Pavla Bunčáka ; pomocná réžia, Alžbeta Domastová ; asistent réžie, Ladislav Adamík ; druhá kamera, Viktor Svoboda, Benedikt Krivošík ; nahral, Filmový symfonický orchestr Praha ; dirigent, František Belfín ; asistent architekta, Miloš Kalina ; výprava, Tibor Molnár ; majster stavby, Vincent Fodor ; kostýmy, Štefan Koller ; zástupca vedúceho výroby, Emil Bandík ; asistent výroby, Jiří Hlošek ; skript, Helena Tankovičová ; hlavný osvetľovač, Vladimír Reichbauer

herci: Jolanta Umecka (Anabella Čitovská, nahovorila Eva Rysová), Ladislav Mrkvička (Tristan), Otakar Janda (Havran, nahovoril Ivan Rajniak), Karol Béla (Gallo, nahovoril Leopold Haverl), Štefan Bobota (Vilo, nahovoril Slavomír Záhradník), Marián Polonský (Vnuk, nahovoril Ivan Letko), František Kudláč (Mrož), Eduard Bindas (prokurista Máčik), Marta Kmuníčková (pohrebná kozmetička, nahovorila Hana Kováčiková), Ružena Pavlová (Veronika, nahovorila Maja Velšicová), Rudolf Thrun (Rafaj), Mária Prechovská (Vnukova matka), Oľga Šalagová (lovkyňa), Peter Škrabák (minister), Mária Fridecká (Gnédige), Angela Jakubisová (Tristanova matka), Peter Rúfus st. (vrátnik Domova žien, nahovoril Branislav Koreň), Oľga Sýkorová (riaditeľka Domova žien), Alžbeta Safková (Salajová, nahovorila Elena Rampáková), Jaroslava Wanieková [Jaroslava Vysloužilová] (Lola, nahovorila Dobroslava Nováková), František Török (funebrák), Karol Barón (člen družiny), Vojtech Horváth (člen družiny), Štefan Prokop (člen družiny), Ľubomír Vajdička (člen družiny, nahovoril Karol Švantner), Peter Ondreička (člen družiny, nahovoril Štefan Adamík), Michal Čabala (člen družiny), Božena Slabejová (bohatá vdova), Oľga Pristachová (úradníčka fakulty), Tibor Molnár (námorník), Štefan Adamík (námorník), Ján Géc (námorník), Karol Drexler (Typ), Herman Klačko (profesor), Pavol Karas (Mysliteľ), Gustáv Máčaj (Tristanov otec), Jiří Hlošek (veliteľ vojenskej hliadky), Jozef Ciller (člen vojenskej hliadky), Vladimír Macko (člen vojenskej hliadky), Eduard Kinzel (antický mládenec), Mária Canevová (mŕtva žena), Ladislav Hrdina (violista), Leopold Koupan (violončelista), Štefan Móži (huslista), Jaroslav Sýkora (desaťročný Tristan), Dušan Tóth (vdovin kurizant), Margita Michalčíková (milenka), Miro Šuga (milenec), Štefan Benek (veliteľ CPO), Otto Maršál (člen CPO), Karol Vostrý (člen CPO), Gejza Ďurjak (ministrov tajomník), Vincent Laurinz (člen tajnej služby), Michal Podhraday (člen tajnej služby), Milan Hatala (tanečník), Adam Kijevský (tanečník), Anton Mišík (tanečník), Jozef Sobovčík (tanečník), Mikuláš Sivý (tanečník), Karol Šátek (tanečník), Jindřich Volejníček (tanečník)

slovak

slovenské hrané filmy

hrané filmy
filmy pre kiná
filmové adaptácie literárnych predlôh
zakázané filmy
dlhometrážne filmy
35 mm filmy

Bratislava (Slovensko)
Smolenice (Slovensko)
Plavecký Mikuláš (Slovensko)
Cajla (Pezinok, Slovensko)
Skalnaté pleso (Slovensko)

Koliba - lokácia (filmový ateliér)

Bratislava (Slovensko)
Brno (Česko)
Červený Kameň (Častá, Slovensko)
Žilina (Slovensko)
Demänová (Liptovský Mikuláš, Slovensko)

literárny scenár schválený dňa 19650112
technický scenár schválený dňa 19651207
zaradenie do výroby dňa 19651027
výrobný plán a rozpočet schválený dňa 19660307
rozpočet v sume 3.191.000, - Kčs
prvý filmovací deň 19660222 (Bratislava - reál)
posledný filmovací deň 19660721 (Bratislava - exteriér Dunaj)
pracovná kópia (serviska) schválená dňa 19660801
1. kombinovaná kópia vyhotovená dňa 19661004
1. kombinovaná kópia schválená dňa 19661005
19651027 (započatie prípravných prác)

Novelu Panna zázračnica napísal Dominik Tatarka ako mladý vojak koncom roku 1943 a o dvadsať rokov ju prepracoval do filmového scenára. Podľa dramaturga Alberta Marenčina bol Tatarka očarený filmom Slnko v sieti, a preto si zvolil za režiséra filmovej adaptácie svojej prózy práve Štefana Uhra, hoci o realizáciu scenára prejavil záujem aj akademický maliar a filmový režisér František Kudláč. Ten sa napokon v Uhrovom filme objavil v postave Mroža. "Nafilmovať celý svet Panny zázračnice do takej intenzívnej a sugestívnej sily, akú má Tatarkov scenár, nebola ľahká úloha. Uvedomil som si isté riziko, ktoré vyplýva z ohraničených možností filmu, ale podstúpil som ho rád v mene krásnej myšlienky: fantázia je svetlo sveta, spôsob ako pozdvihnúť, obveseliť ľudského ducha, v mene Anabelly, ktorú každý pozná, lebo si ju vysníval, lebo prišla vtedy, keď sme ju najviac potrebovali, v mene našich snov a predstáv, naplnených takou intenzitou túžby, že sa stávajú pravdou, časťou nášho života", povedal o svojom filme Štefan Uher. Filmom Panna zázračnica prekonal tradičné realistické rozprávanie príbehu, pokúsil sa o surrealistický film a vniesol do svojej filmovej poetiky nové prvky grotesky, frašky a absurdity. Vytvoril básnickú hru na sen a skutočnosť a zotrel hranice medzi fantáziou a pravdou, medzi predstavami a realitou. Úlohu tajomnej Anabelly stvárnila populárna poľská herečka Jolanta Umecka, známa z filmu režiséra Romana Polanského Nôž vo vode [1961] a v úlohe Tristana sa objavil český herec Ladislav Mrkvička. Film sa nakrúcal v Bratislave, v Smoleniciach, v Plaveckom Mikuláši, v Pezinku a na Skalnatom plese od 22.2.1966 do 21.7.1966 a celkové náklady dosiahli približne 3 mil. Kčs. Film, na ktorom Uher opäť spolupracoval s kameramanom Stanislavom Szomolányim a s hudobným skladateľom Iljom Zeljenkom, sa stal pre filmovú kritiku výnimočným dielom v dejinách slovenskej kinematografie. A aj napriek tomu, že v roku 1967 film získal cenu Igric za réžiu, scenár aj hudbu, mal celkovú návštevnosť v kinách do roku 1989 len cca 80 000 divákov. (autor: R. Šmatláková, 2009)

Ocenenie: Igric 1966 v oblasti hraného filmu Š. Uhrovi za réžiu, Dominikovi Tatarkovi za scenár, Iljovi Zeljenkovi za hudbu (udelený v roku 1967)

Ukončená identifikácia hercov.

V záverečných titulkoch uvedené: Vyrobil Československý film Bratislava Štúdio hraných filmov tvorivá skupina Albert Marenčin - Karol Bakoš Ateliéry a laboratóriá Bratislava.

Výkon práv výrobcu: Slovenský filmový ústav.

Dĺžka komponovanej hudby: 24 min. 7 sek.

translated title: The Wonder-maid [eng]

translated title: A csodatevö szüz [hun]

translated title: Die wundertätige Jungfrau [ger]

translated title: Die wundersame Jungfrau [ger]

translated title: La vierge qui accomplit des miracles [fre]

Panna zázračnica [film] (1966)

Réžia: Štefan Uher
Autor literárnej predlohy: Dominik Tatarka
Scenár: Dominik Tatarka
Kamera: Stanislav Szomolányi
Hudba: Ilja Zeljenka
Architekt: Anton Krajčovič
Návrhy kostýmov: Juraj Mojžiš
Umelecký maskér: Jozef Škopek
Strih: Maximilián Remeň
Zvuk: Milan K. Némethy
Vedúci výroby: Ján Svikruha
Autor básní: Pavel Bunčák
Pomocná réžia: Alžbeta Domastová
Asistent réžie: Ladislav Adamík
Druhá kamera: Viktor Svoboda; Benedikt Krivošík
Asistent architekta: Miloš Kalina
Vedúci výpravy: Tibor Molnár
Majster stavby: Vincent Fodor
Kostymér: Štefan Koller
Zástupca vedúceho výroby: Emil Bandík
Asistent výroby: Jiří Hlošek
Skript: Helena Tankovičová
Hlavný osvetľovač: Vladimír Reichbauer
Tvorivá skupina: I. tvorivá skupina Albert Marenčin - Karol Bakoš

Hudba (realizácia)
   Dirigent: František Belfín
   Hudbu nahral: Filmový symfonický orchestr

(3) - hraný film

(1) - fotozbierka

(3) - filmové plagáty

(1) - dok. zložka (osobnosti)

(5) - články