Thesaurus
Ťapák, Martin, 1926-2015
- Information note
- slovenský filmový a televízny režisér, scenárista, herec, tanečník a choreograf
- Date of birthday
- 13.10.1926
- Place of birthday
- Liesek (Slovensko)
- Date of death
- 01.02.2015
- Place of death
- Bratislava (Slovensko)
- Country
- Slovakia
- Language
- slovak
- Sex
- male
- Biographical note
- Režisér, scenárista, herec, tanečník a choreograf. Počas štúdia herectva na dramatickom odbore bratislavského konzervatória sa stal elévom v Slovenskom národnom divadle (1945) a v rokoch 1947 - 1951 bol jeho riadnym členom. Ako asistent réžie spolupracoval na divadelných inscenáciách režisérov Jozefa Budského (Smrť Jánošíkova, Marína) a Karola L. Zachara (Rok na dedine). V roku 1950 nastúpil ako režisér a choreograf do SĽUK-u, postavil tance Košík, Bunkošový tanec, Kresák, Spievanky, Priadky, Záletník, Cigánsky tanec, tanečno-pohybovú inscenáciu Ežo Vlkolínsky. Po vzniku VŠMU v Bratislave (1949), rok študoval herectvo, potom divadelnú réžiu u profesora Jána Jamnického a v rokoch 1951 - 1956 vyštudoval choreografiu. Po štúdiu pokračoval ako tanečník, režisér a choreograf v SĽUK-u (1958) a v rokoch 1959 - 1962 ako režisér v pražskej Laterne magike. Ako herec debutoval vo filme už v roku 1948 - Bílá tma (r. F. Čáp), Vlčie diery (r. P. Bielik), Čertova stena (r. V. Wasserman). V roku 1971 sa dostal k réžii svojho prvého hraného filmu pre kiná Nevesta hôľ a v roku 1975 nakrútil jeden z divácky najúspešnejších slovenských filmov - paródiu na zbojnícku tematiku Pacho, hybský zbojník. Okrem filmovej tvorby sa aj politicky angažoval a v roku 1976 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady. Zastával post ústredného riaditeľa Slovenského filmu (1977 - 1980) a v rokoch 1984 - 1985 bol vedúcim 4. tvorivo-výrobnej skupiny. Ako režisér nakrútil aj koprodukčné filmové rozprávky Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982), filmové adaptácie literárnych diel Návrat Jána Petru (1984) podľa románu Emila Dzvoníka Dukáty v naftalíne, Skleníková Venuša (1985) podľa rovnomenného románu Antona Baláža, Kohút nezaspieva (1986) podľa divadelnej hry Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva, Montiho čardáš (1989) podľa rovnomennej poviedky Viliama F. Šikulu a i. V televíznej tvorbe tematicky čerpal predovšetkým zo slovenských ľudových tradícií - Roztrhla sa hudáčkovi struna (1966), Rok na dedine (1967), Lúčka, na ktorej spáva vietor, Môj vienok zelený (oba 1968) a z klasickej i modernej slovenskej literatúry. Nakrútil televízne adaptácie románu Mila Urbana Živý bič (1966), románu Františka Švantnera Malka (1968), poviedok Martina Kukučína Rysavá jalovica (1970), Vianočné oblátky (1977) a Mišo (1979), poviedky Margity Figuli Horali (1974), novely Andreja Chudobu Pustý dvor (1978) a i. V roku 1995 inscenoval v Divadle Andreja Bagara v Nitre divadelný muzikál Pacho sa vracia (autor libreta, réžia), v roku 1999 na Novej scéne v Bratislave divadelnú hru Kubo (autor libreta, réžia). V roku 2007 získal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. V roku 2017 nakrútil jeho syn Marek dokumentárny film pod názvom Martin Ťapák. (autor: R. Šmatláková, 2019)
- Note
- otec herca Mareka Ťapáka
- Ocenenie: Pribinov kríž, I. trieda (2007)
- Verification source(s)
- EDUS 2 M-Ž. - Bratislava: Veda, 1990. - s. 457-458. (dátum a miesto narodenia)
- www(sk.wikipedia) (dátum a miesto narodenia a úmrtia)
- Cataloguing
- SFU, 02.07.2003 (rev.09.09.2025)
- Type of heading
- personal name
RéžiaVýrobaRok výroby1957KrajinaSlovensko [Československo]Pôvodný nosič(105 min.) : čiernobiely, zvukový ; 35 mmŠtábréžia, námet, scenár, Paľo Bielik; kamera, František Lukeš; hudba, Milan Novák ; architekti, Ivan Vaníček, Rudolf Kováč ; návrhy kostýmov, Irena Schanerová ; umeleckí maskéri, Otakar Košťál, Mária Pohánková [Mária Grandtnerová] ; strih, Jan Chaloupek ; zvuk, Jaroslav Plavec ; vedúci výroby, Vladimír Zimmer ; pomocná réžia, Stanislav Barabáš ; asistenti réžie, Alexander Bada, Jozef Režucha ; druhá kamera, Augustín Riccini ; asistent kamery, Benedikt Krivošík ; nahral, Filmový symfonický orchestr Praha ; dirigent, Štěpán Koníček ; výprava, Milan Tardík, Mikuláš Vida ; kostyméri, Anna Liďáková, Andrej Brezovský, Agneša Klasová ; asistent maskéra, Helena Pallósová ; asistenti strihu, Marie Tillerová, Oľga Krajčovičová ; asistenti zvuku, Milan Kozánek, Alexander Pallós ; vedúci nakrúcania, Alojz Mäsiar ; asistent výroby, Ladislav Ondreička ; rekvizitár, Tomáš Sivák ; skript, Sylvia Lacková ; klapka, Klotilda Kováčová ; odborný vojenský poradca, Karol Mihálek ; fotograf, Milan Kordoš ; spolupracovali, Vojtech Mikoczy, A. Magdolen, Alfréd Kern, Karol Fatul, Emil Kresáč, Fridrich Urban, Štefan BlažekÚčinkujúciherci: Juraj Sarvaš (vojak Viktor Kolibec), Dušan Blaškovič (vojak Tóno Mikleš), Ivan Mistrík (vojak Števko Badánik), Július Vašek (kaprál Matej Frujak), Ctibor Filčík (kapitán Ervín Deutsch), Andrej Chmelko (major Balki von Dreznik), Jozef Čierny (práporčík Nitsch), Jozef Cút (frajter Fero Pagáč), Anton Michalička (vojak Jozef Hojdák), Imrich Strelka (vojak Bachleda), Vladimír Kostovič (predák), Juraj Šebok (vojak), Milan Hrabinský (vojak Ďurica), František Hrabovský (vojak Calaga), Viliam Polónyi (hladný vojak), Štefan Figura (vojak), Jozef Hanúsek (vojak, starý muž vo vlaku), František Habara (vojak), Ján Kákoni (vojak), Ernest Pauš (vojak Ondrej Gulej), Ľudovít Reiter (vojak Gulej, otec Ondreja Guleja), Juraj Paška (poručík Gyöngy), Rudolf Velický (major Kugel), Viliam Záborský (Jančiarik), Samuel Adamčík (oberst Blücher), Elena Pappová [Elena Zvaríková] (Julka), Lucia Poppová (Marica), Adam Matejka (Julkin otec), Ján Kramár (kaprál Pavel Kubica), Marian Gallo (dôstojník), Eugen Senaj (účtovník v reštaurácii), Magda Lokvencová [Magda Husáková-Lokvencová] (Maricina matka), Ján Pomšár (Branko), Eva Kristínová (Danica), Gejza Slameň (richtár), Jindřich Láznička (ujček), Arnošt Šebesta (farár, vojak v lágri), Daniel Živojnovič (dôstojník), Ernest Kostelník (dôstojník), Mária Hájková (zdravotná sestra v ruskom lazarete), Rudolf Kováč (maďarský vojak v lazarete), Jozef Šikuta (starý ruský vojak, nahovoril Samuel Adamčík), Jozef Režucha (vojenský kuchár), Slavomír Záhradník (vojak), Karol Strážnický (vojak), Ernest Šmigura (vojak), Milan Fiabáne (vojak), Ferdinand Lehotský (vojak), Karol Černík (vojak v lágri), Gašpar Arbet (vojak v lágri), Anton Glézl (vojak v lágri), Rudolf Thrun (vojak v lágri), Milan Brucháč (vojak v lágri), Michal Belák (žandár), Míla Beran (žandár), Dagmar Kákošová (srbská žena), Hana Kováčiková (srbská žena), Oľga Vronská (srbská žena), Eva Landlová (srbská žena), Jozef Sodoma, Otakar Košťál (vojak), M. Uhlíř, Ondrej Košut, Ivan Krivosudský, Mikuláš Bugár a i.Jazykslovenčina, nemčina, maďarčina, srbochorvátčinaAnotáciaDramatický príbeh o protidôstojníckej vzbure 71. trenčianskeho pešieho pluku v Kragujevaci v období prvej svetovej vojny.A drama of a revolt of a regiment against their superior officers in Kragujevac during WW I.PH – všeobecné (tematické)slovenské hrané filmyPH – druh, žáner, forma
prvá svetová vojna, 1914 - 1918
vojenské pluky
vojenskí bubeníci
ranení vojaci
láska
bozky
oznámenie o tehotenstve
utekajúci ľudia
bojové operácie
bojové výbuchy
streľba
zákopy
smrť v bojových akciách
vojenskí trubači
zajatia vojnovými nepriateľmi
vojnoví zajatci
popravy zastrelením
vojenská hudba
vojenské cintoríny
vojenské tábory
spievajúci opilci
dezercie
popravy zastrelením
oblievanie vodou
ranení vojaci
vojenské nemocnice
zdravotné sestry
požiadanie o ruku
pitie alkoholu
žandári
svadby
podplácanie
bitky medzi mužmi
hladné deti
pílenie dreva
vlaky
železničné stanice
fajčenie cigariet
zbrane
kaviarne
vojenskí dôstojníci
vojaci na koňoch
plačúce ženy
telefonovanie
odovzdávanie vojenských radov a vyznamenaní
hra na ústnej harmonike
vojenské cvičenia
spievajúci vojaci
plačúce deti
kňazi
vojenské vzbury
pochodujúci vojaci
konské záprahy
dragúni
zatknutia
prejavy
zapaľovanie cigariethrané filmyFilmové lokácie – exteriéry
filmy pre kiná
vojnové drámy
filmy bez prekladu cudzojazyčných dialógov (bez podtitulkov)
dlhometrážne filmy
35 mm filmyStupava (Slovensko)Výrobné a distribučné údaje
Svätý Jur (Slovensko)
Častá (Slovensko)
Pezinok (Slovensko)
Bratislava (Slovensko)literárny scenár schválený dňa 19561022
výrobný plán a rozpočet schválený dňa 19570307 (generálny rozpočet vypracovaný) výrobný plán a rozpočet schválený dňa 19570322 (generálny rozpočet schválený gremiálnou poradou ÚR ČSF v Bratislave)
rozpočet v sume 5,884.444.44, - Kčs
prvý filmovací deň 19570408 (ateliér na Kolibe) prvý filmovací deň 19570325 (exteriér)
pracovná kópia (serviska) schválená dňa 19571104
1. kombinovaná kópia vyhotovená dňa 195712011
1. kombinovaná kópia schválená dňa 19571213
odovzdanie dielav do distribúcie dňa: 19571214
19561109 (prvá pracovná porada)19570308 (prvý stavací deň v ateliéroch na Kolibe)PoznámkyK námetu filmu Štyridsaťštyri prišiel Paľo Bielik podľa vlastných slov náhodne, po prečítaní článku o vzbure 71. trenčianskeho pešieho pluku rakúsko-uhorskej armády, ktorá vypukla v roku 1918 v srbskom mestečku Kragujevac. Téme sa niekoľko rokov venoval, vyhľadával rôzne články v archívoch, doklady, súdne spisy, hovoril s priamymi účastníkmi vzbury a navštívil jej dejisko v Kragujevaci. Na základe získaných informácií Bielik napísal filmovú poviedku. V roku 1955 s ňou vyhral prvú cenu v literárnej súťaži Zväzu slovenských spisovateľov. O filme sa v období príprav uvažovalo aj ako o juhoslovansko-československej koprodukcii, no k spolupráci napokon nedošlo a film sa realizoval iba v slovenskej produkcii. Rozpočet filmu dosiahol 5.884.444 Kčs. Nakrúcal sa šesť mesiacov, väčšina exteriérov vznikla na Záhorí [Stupava, Svätý Jur, Častá, Pezinok] v okolí Bratislavy, ale aj v Petržalke, v Slávičom údolí a vo Vydrici. Do hlavných postáv filmu obsadil Bielik mladých začínajúcich hercov - zvolenského herca Juraja Sarvaša [Viktor Kolibec] a nitrianskeho herca Dušana Blaškoviča [Tóno Mikleš], pre ktorých to bola prvá herecká príležitosť vo filme. Masové vojenské scény vznikli v spolupráci s československou armádou. Film mal u divákov i filmovej kritiky veľký úspech. V roku 1958 získal Paľo Bielik za námet, scenár a réžiu Štátnu cenu Klementa Gottwalda a na MFF v Karlových Varoch bol film ocenený Osobitným čestným uznaním a Cenou FIPRESCI. (autor: R. Šmatláková, 2010)V úvode filmu herca Juraja Sarvaša nahovoril Ladislav Chudík.Ocenenie: Zvláštní čestné uznání slovenskému filmu „Štyridsaťštyri“ za protest proti válce a přesvědčivé vyjádření humanistických idejí a Mezinárodní cena filmového tisku (udělená mezinárodní porotou FIPRESCI) - 11. mezinárodní filmový festival Karlovy Vary 1958Ocenenie: Štátna cena Klementa Gottwalda Paľovi Bielikovi za námet, scenár a réžiu filmu Štyridsaťštyri (cena udelená v roku 1958)
Vo filme sa hovorí slovensky, nemecky, maďarsky a srbochorvátsky. Film neobsahuje preklad cudzojazyčných dialógov do slovenčiny (podtitulky).
Na vyučtovaní filmu z dokumentácie k výrobe filmu uvedení aj: trikový kameraman Milan Peťovský, asistent architekta Oľga Ivánková [Oľga Maiová], kostymér Štefan Koller, asistent architekta Imrich Waczulík, pokladníčka Margita Krónesová, účtovník Jozef Krupa, rekvizitár Alexander Hodina, maliar pozadia Arnošt Suchý.Niektoré funkcie tvorcov uvedených na filmových titulkoch doplnené podľa vyučtovania filmu z dokumentácie k výrobe filmu - Klotilda Kováčová, Helena Pallósová, Tomáš Sivák, Agneša Klasová, Milan Kordoš.Ukončená identifikácia hercov. Vo filme neboli identifikovaní herci uvedení v titulkoch: Otakar Košťál, Mikuláš Bugár, Jozef Sodoma, M. Uhlíř, Ondrej Košut, Ivan Krivosudský, Rudolf Thrun.
V záverečných titulkoch uvedené: Vyrobil Hraný film Bratislava - Koliba, Ateliéry a laboratóriá Bratislava.Výkon práv výrobcu: Slovenský filmový ústav.Thesaurus SFÚ
Dĺžka komponovanej hudby: 62 min. 20 sek. (3740 sek.)
Pri nakrúcaní spolupracovali jednotky Československej ľudovej armády.
Thesaurus

